Helmut Leopold (AIT): Digitalizácia ako spoločenská zmena

Helmut Leopold zdôraznil, že digitalizácia sa netýka len technológií, ale mení aj pracovné prostredie, ekonomické štruktúry a vzťahy sociálnej moci. Kľúčovým problémom je, že mnohé podniky nesprávne chápu digitalizáciu ako čisto IT záležitosť – napríklad ako nákup softvéru alebo hardvéru. V skutočnosti ide o ďalekosiahle zmeny procesov, zodpovedností a zručností.

Jednou z obzvlášť kontroverzných tém je strata tradičných pracovných profilov v dôsledku umelej inteligencie. Leopold sa provokatívne pýta: „Ak základné zručnosti nahradí umelá inteligencia, kto bude školiť expertov zajtrajška?“ Zároveň sa menia mocenské štruktúry: tí, ktorí ovládajú údaje a technológie, získavajú vplyv, zatiaľ čo ostatní strácajú na význame. To vedie k odporu a blokádam, ktoré brzdia digitálne zmeny.

Ďalšia téma sa týkala krízy pravdy v digitálnom veku. Internet, kedysi oslavovaný ako „technológia oslobodenia“, sa teraz stal najväčšou dezinformačnou platformou. Leopold varoval: „Ak už nič nebude rozpoznateľné ako pravda, internet stratí svoju spoločenskú hodnotu.“ Hybridné hrozby – t. j. kombinácia kybernetických útokov, dezinformácií a fyzických útokov – ohrozujú nielen spoločnosti, ale aj celé demokracie.

Podľa Leopolda je kybernetická bezpečnosť základným predpokladom fungovania digitálnej spoločnosti. Vyslovil sa za „bezpečnosť už od návrhu (Security by Design)“, t. j. bezpečnosť, ktorá je od začiatku integrovaná do systémov, a za európske riešenia na opätovné získanie suverenity nad údajmi. Rakúsko je už priekopníkom vďaka projektom, ako je detektor falošných obchodov a školenia o kybernetickej bezpečnosti pre kritické infraštruktúry. Najväčšou výzvou však zostáva: „Iba niekoľko globálnych platforiem kontroluje 70 – 80 % všetkých údajov. Nesmieme dovoliť, aby o budúcnosti rozhodovalo niekoľko hráčov.“

Isabell Claus (Thinkers.ai): AI, ekonomická sila a potreba leadershipu

Isabell Claus analyzovala, ako umelá inteligencia (AI) umožňuje nové obchodné modely – a zároveň si vyžaduje zásadné zmeny v podnikoch a spoločnosti. Poukázala na príklady podnikov, ktoré v priebehu niekoľkých mesiacov narástli z obratu jedného milióna na 100 miliónov eur. Mnohé z nich však zlyhali kvôli nedostatočnej vízii, chýbajúcim odborným znalostiam v oblasti umelej inteligencie na úrovni manažmentu a strnulým štruktúram.

I. Claus zdôraznila: „Každý, kto nerozumie umelej inteligencii, zostane pozadu.“ Kultúra prispôsobivosti, v ktorej spolupracujú ľudia a systémy AI, je kľúčová. Kybernetická bezpečnosť zároveň nie je len otázkou IT, ale aj ekonomickým faktorom. Hybridné hrozby a dezinformácie predstavujú sociálne riziká, na ktoré nie je pripravených 99 % spoločností. I. Claus vyzvala na väčšiu informovanosť a vzdelávanie – od škôl až po manažérov -, ako aj na európsku suverenitu: „Musíme znovu získať dátovú suverenitu a technologickú nezávislosť, inak stratíme nielen trhy, ale aj geopolitický vplyv.“

Adrian Pinter (Siemens): Priemyselná digitalizácia a naliehavosť kybernetickej bezpečnosti

Adrian Pinter tiež jasne povedal, že kybernetická bezpečnosť v priemyselnom kontexte nie je možnosťou, ale otázkou prežitia. Moderné výrobky – od automobilov až po zdravotnícku techniku – sú dnes „pohyblivé počítače“, ktorých sieťové prepojenie a zložitosť vytvárajú nové riziká. Pinter kritizoval: „V minulosti inžinier rozumel celému svojmu systému. Dnes mu už nerozumie nikto.“

Jeden alarmujúci príklad: kybernetická kriminalita má odhadovaný obrat viac ako 10 biliónov dolárov (2028), čo je viac ako spoločná ekonomická sila Nemecka a Japonska. To ukazuje, aká naliehavá je priemyselná kybernetická bezpečnosť.

Siemens sa spolieha na „priemyselný metaverse“ – digitálne zobrazenie fyzických systémov, ktoré minimalizuje riziká prostredníctvom umelej inteligencie, digitálnych dvojčiat a údajov v reálnom čase. Pinter predstavil päťfázový plán pre tých, ktorí chcú prejsť na vyššiu kybernetickú bezpečnosť. Ten spočíva najprv v posúdení súčasnej situácie (Kde sa nachádzam?), potom v identifikácii kritických aktív (Čo potrebujem chrániť?), v implementácii ochranných opatrení (napr. Security by Design), v detekcii hrozieb (pomocou monitorovacích nástrojov s podporou AI), v pláne pre prípad útoku a nakoniec v neustálom zlepšovaní („Kybernetická bezpečnosť nie je projekt, ale proces“).