Pozícia Číny v oblasti umelej inteligencie

27. januára 2026 sa na v rámci Platformy Priemysel 4.0 Rakúsko uskutočnil ďalší ‚Research Insight‘ s názvom „Postavenie Číny pri riešení problematiky umelej inteligencie so zameraním na tímovú spoluprácu človeka a umelej inteligencie vo svete práce“.. Na webinári, na ktorom autorka Doris Vogl predstavila štúdiu, ktorú si objednala rakúska Arbeitskammer, sa zúčastnilo viac ako 50 účastníkov. Vo svojej prezentácii D.Vogl predstavila súčasnú čínsku stratégiu v oblasti umelej inteligencie, opatrenia na jej implementáciu a oblasti priemyselného využitia.

V auguste 2025 Čína predstavila iniciatívu AI Plus, ktorá predpokladá 15. päťročný plán (2026-2030). Cieľom je hlboko integrovať umelú inteligenciu do kľúčových oblastí spoločnosti a hospodárstva. Do roku 2027 by mala miera rozšírenia inteligentných koncových zariadení a agentov umelej inteligencie v kľúčových odvetviach presiahnuť 70 %; do roku 2030 by sa mala miera rozšírenia zvýšiť na viac ako 90 %. Umelá inteligencia sa považuje za hlavnú hnaciu silu „inteligentného hospodárstva“ a spolu s veľkými dátami a kvantovými technológiami tvorí tzv. nové kvalitatívne výrobné sily, ktoré majú byť hnacou silou spoločenského pokroku. Národná stratégia sa realizuje na regionálnej úrovni, a to aj prostredníctvom zriadenia informačných centier AI a špecializovaných priemyselných zoskupení. Dopĺňajú ich úverové programy na modernizáciu, cielený rozvoj talentov a opatrenia ďalšieho vzdelávania.

V rámci čínskeho inovačného ekosystému je v centre pozornosti niekoľko kľúčových odvetví. Patrí medzi ne humanoidná robotika, low-altitude hospodárstvo s bezpilotnými dronmi, inteligentná mestská infraštruktúra a inteligentná výroba. Pre Európu je mimoriadne dôležitá rastúca úloha Číny v medzinárodnej normalizácii, napríklad v oblasti robotiky odvetvia ošetrovateľstva.

Ďalším zameraním súčasnej stratégie sú rozhrania mozog-počítač (Brain-Computer-Inetrfaces BCI). Rozlišujú sa neinvazívne systémy, ako sú súpravy na hlavu alebo čelenky, a invazívne implantáty. Plány zahŕňajú vývoj „priemyselného metaversa“, robotov riadených BCI, pilotné projekty vo vysoko rizikových oblastiach, ako je baníctvo, jadrová energetika alebo preprava nebezpečného tovaru, ako aj systémy včasného varovania na monitorovanie bezpečnostných rizík na pracovisku. Súčasne sa technológie BCI zavádzajú v sektore zdravotníctva a ošetrovateľstva či opatrovateľstva.

Stiahnite si štúdiu.

Viac k téme: https://plattformindustrie40.at/blog/event/research-insight-staatliche-gestaltungskraft-und-innovationsdynamik-chinas-weg-in-die-industrielle-zukunft/